Výstava IN(time) Amálky Ľudmily Valenčíkovej je vstupom do jej intímneho vnútorného priestoru, ktorý je pretkaný po-citmi, ne-láskou a materskou ná-ruživosťou.

Vybrané textilné materiály  odkazujú na ženskú zraniteľnosť a zároveň na silu vytrvalosti v každodennom seba-hľadaní. Výstava predstavuje súbor mäkkých plastík, vyšívaných obrazov a objektov kombinovaných z netradičných materiálov. Vybraná matéria je dôležitá z hľadiska dotyku – tak autorkinho počas procesu tvorby, ako aj „rozpamätaného“ dotyku diváka. Prevažne biela tkanina v sebe nesie množstvo symbolických významov – je to plachta ako prekrytie postele, miesta s-plodenia a smrti; je to obrus ako prekrytie stola s nedeľným obedom; je to záves, ktorý oddeľuje dnu a von; je to nástenka s výšivkou anjelov; je to zahalenie oltára, či rúcho nevesty.  Je to  tiež pripomienkou na interiér starorodičovského domu, kde život plynul potichu a samozrejme. Pre umelkyňu je dôležité najmä puto so starou mamou. Spomienka na ženu – matku – pramatku otvára konfrontáciu s vlastnými skúsenosťami materstva. Pôrod ako prelomová udalosť v živote ženy sa stáva medzníkom, ktorý oddeľuje „predtým“ a „potom“. Dieťa nie je len radostným prírastkom do rodiny, je to aj ťarcha zodpovednosti, nová osobnosť, ktorá si matku bezohľadne nárokuje. Biologicky podmienená, avšak nie samozrejmá materinská láska je jediným prostriedkom na zdolanie hory nových povinností. Obetovanie svojho času a tela je súčasťou novej roly, ktorá je v rámci spoločenského diskurzu zjednodušovaná a podhodnocovaná. Telo ženy sa stáva rajskou záhradou, nádobou, ktorá sa dávaním opotrebúva. Ako majú matky odpustiť dieťaťu, ktoré milujú, že nie sú viac také ako predtým? Autorka sa vo svojich dielach zaoberá témou akceptácie telesnej premeny, ochabnutia kože, straty pevnej formy. Mäkká plastika umožňuje vyjadriť hmotu tela s pridanou hodnotou psychologických významov. Emotívna výpoveď autorky je doplnená lyrickou poéziou, ktorú vpisuje do priestoru a času ako súčasť inštalácie a performance. Prepojenie slov a objektov vytvára špecifickú atmosféru jedinečnej ženskej skúsenosti, ktorá aj keď bezprostredne zdieľaná, len ťažko môže byť plne pochopená.

Mgr. art. Katarína Balúnová, ArtD.- kurátorka výstavy

Amálka Ľudmila Valenčíková (1980) študovala na Strednej priemyselnej škole v Spišskej Novej Vsi, odbor kameňosochárstvo, a na Strednej priemyselnej škole odevnej v Trenčíne. V r. 2000 – 2006 pokračovala v štúdiu v Ateliéri slobodnej kreativity-3D na Fakulte výtvarných umení a intermédií Technickej univerzity v Košiciach, pod vedením prof. Juraja Bartusza. V r. 2003 – 2004 sa zúčastnila študijnej stáže na Accademia di Belle Arti, L'Aquila, Taliansko a v r. 2005 – 2007 absolvovala doplňujúce pedagogické štúdium na Fakulte umení Technickej univerzity v Košiciach. V r. 2010 – 2012 pracovala ako odborný pedagóg na Strednej odbornej škole drevárskej v Spišskej Novej Vsi. V r. 2010 sa zúčastnila umeleckého pobytu v Belgicku. V r. 2010 – 2012 založila a viedla Štúdio Kreativity pri Dome Matice slovenskej v Spišskej Novej Vsi. V r. 2018 – 2019 pôsobila ako odborný pedagóg na Škole umeleckého priemyslu v Košiciach. Pravidelne sa zúčastňuje kolektívnych výstav a sympózií. Pracuje v médiu sochy, objektu, inštalácie a performancie, kde často začleňuje aj texty autorskej lyrickej poézie. V rámci výstavy aktivizuje diváka na interakciu s dielom: „Výstavných exponátov sa prosím dotýkajte!“.