MENU
Tapisérie boli od staroveku predovšetkým luxusným i praktickým
bytovým objektom. Používali sa na zdobenie priestorov ale najmä
ako ochranný štít pred chladom. V jednotlivých oblastiach sveta
vznikali tapisérie s charakteristickými výjavmi, motívmi a vzormi.
Casto využívali miestne materiály a farbivá. Najvýznamnejšie
obdobie zažili tapisérie pocas renesancie, ako neodmyslitelná
súcast výzdoby šlachtických sídiel. V 17. storocí sa v Paríži zrodila
manufaktúra Manufacture des Gobelins, ktorá sa stala centrom
výroby vysokokvalitných gobelínov a tapisérií. Rozšírenie tapisérií
predznamenal vývoj tkacích strojov. Neskôr elektronicky riadené
žakárové tkacie stroje využívanie tapisérii spopulárnili.
Od prvej polovice 20. storocia sa na tapisériách objavujú
reprodukcie diel známych výtvarných umelcov a v 50. rokoch
pribúdajú i abstraktné motívy. V priebehu 20. storocia sa tapisérie
stali predmetom umeleckého vyjadrenia a rucnej práce. Umelci
vytvárali jedinecné tapisérie s abstraktnými a gurálnymi motívmi,
ktoré boli súcastou moderného umenia ako dekoratívne prvky
interiérov.
V Ceskoslovenských pomeroch existovalo niekolko dielní a výrobní
gobelínov a tapisérií. Prvou bola dielna Rudolfa Schlattauera
(1861–1915) v roku 1898 v Zašove, ktorú v roku 1908 pretvoril
na Jubilejní zemskou gobelínovou a kobercovou školu
vo Valašském Mezirící. Medzi významné patrili i Gobelínka Marie
Teinitzerovej (1879–1960), ktorú založila v roku 1910 v Jindrichove
Hradci. Okrem výrobní a vysokých škôl a v nich pôsobiacich
umelcov mali vplyv na rozvoj modernej tapisérie dve udalosti.
Medzinárodné kolokvium súcasnej tapisérie v Prahe v roku 1968,
ktoré ašpirovalo na pozíciu významnej medzinárodnej platformy
pre pravidelné stretávania sa výtvarníkov. Druhou udalostou bola
súhrna výstava Slovenská tapiséria v Slovenskej národnej galérií
na Cervenom Kameni v roku 1976. Výstava bola pripravená
kurátorkou Františkou Hurajovou a reektovala na ohromne širokú
paletu tapisérií podla návrhov desiatok významných výtvarníkov.
Bienále tapisérie vo švajciarskom Lausanne v roku 1962,
predchádzalo zriadenie Medzinárodného strediska historickej
a modernej tapisérie (CITAM 1961) z iniciatívy Jeana Lurçata
a riaditela lausannského Musée des Arts Décoratifs – Pierra Pauli,
ktoré malo za ciel naplnat Lurçatovu ideu renesancie tapisérie
po bádatelskej, dokumentacnej, teoretickej i zberatelskej stránke.
Prvé lausannské bienále v roku 1962 za úcasti sedemnástich krajín
sveta sa stalo platformou medzinárodného stretávania, miestom
tvorivých konfrontácií a nových prúdov autorskej tapisérie
a textilného umenia. Vdaka silnej úcasti umelcov, dizajnérov
a architektov prichádzajú podnety, vzájomné ovplyvnovanie, nové
výrazové tendencie a experimentovanie s formou. V tomto case
tapiséria dosahuje nový vrchol výtvarných možností. Stáva sa
médiom priestorových a materiálových experimentov, vnútornou
výpovedou i možnou odozvou aktuálneho diania.
Vtedajšie Ceskoslovensko tu reprezentovala tapiséria urcená pre
bruselskú výstavu „Ceskoslovenské hrady, zámky, mestské
a prírodné rezervácie“ (1957) kolektívne utkaná v ateliéri Antonína
Kybala na VŠUP v Prahe. Prezentoval sa tu i vlastným dielom
„Cierna hodinka v ateliéri“, za ktorú získal Grand Prix a zlatú
medailu. Vystavené boli tapiséria „“ (1957) od Jirího Fuska,
ci gobelín realizovaný v Jindrichove Hradci „Praga regia“ (1952)
podla návrhu Cyrila Boudy. Z historizujúcich diel to bol gobelín
vyžiadaný predsedníctvom bienále „Karol IV.“ (1948) utkaný
v Jindrichove Hradci podla návrhu Vladimíra Sychry.
Ateliér 61 bol založený v roku 1961 ako dielna na výrobu
umeleckých tapisérií velkých formátov a je jednou z unikátnych
inštitúcií na svete. Založil ho Boško Petrovic (1922-1982). Úlohou
a hlavným cielom Ateliéru 61 je zachovanie tradície. Už zaciatkom
šestdesiatych rokov tu zacali vyrábat velkoformátové tapisérie
podla návrhov známych juhoslovanských umelcov Stojana Celica,
Lazara Vujaklije, Mladena Srbinovica, Milana Konjovicovej, Ankice
Oprešnikovej... .
Výstavy tapisérií z Ateliéru 61 získavajú uznanie, ktoré túto dielnu
zaradilo na mapu kultúrnych inštitúcií vysokej hodnoty. Pocas
polstorocia bolo v Ateliéri 61 vyrobených viac ako 800 tapisérií
v spolupráci s takmer 200 umelcami. .
Prvými tkáckami boli ženy, ktoré sa remeslo naucili od svojich
matiek a starých matiek. V súcasnosti sú to tkácky, ktoré sa remeslo
naucili v škole „Bogdan Šuput“. Súcastou inštitúcie je aj Galéria
tapisérií „Boško Petrovic“, ktorá bola založená v roku 1999.
Výstava A61 v Múzeu Vojtecha Loera prezentuje kurátorský
výber trinástich autorských tapisérii srbských autorov z Ateliéru 61
v Novom sade v Srbsku. Autori Jožef Ac, Iva Atoski, Dragutin
Cigardic, Rada Cupic, Branislav Dobanovacki, Dragana Kuprešanin,
Nevena Markovic, Bojan Milojevic Asterijan, Dorde Milovic, Dejan
Nenadov, Ilija Nikcevic, Željko Pahek, Serjoža Popov a ich
spolupracovníci prinášajú košickému publiku výber tapisérii,
predstavujúci výrazovo zaujímavé a štruktúrou i tématikou
rôznorodé diela. Autori diel každy svojim spôsobom potvrdzujú,
že tapiséria je vynikajúce médium schopné reektovat na súcasné
výtvarne tendencie a spracovávat rôznorodé autorské pohlady
a motívy, od súcasného komiksu po abstrakciu. Spracovaním,
technickou dokonalostou a realizovanými námetmi zaradzujeme
srbské tapisérie k najvýznamnejším v rámci európskeho kultúrneh
Exponované tapisérie dokumentujú, že sú ako autentický
umelecký prejav schopné vyrovnat sa aktuálnym prúdom
výtvarného umenia. A napriek tradicnej technike rucného tkania
prinášajú košickému publiku súcasné výrazové kategórie.