300 rokov súsošia Immaculata

Kurátor výstavy: Radovan Kurilko

Výstava bola pripravená v spolupráci s Krajským pamiatkovým úradom Košice.

Komorná výstava k 300. výročiu posvätenia súsošia Immaculata v Košiciach predstavuje na informačných paneloch okolnosti vzniku, podobu a ikonografiu tohto barokového diela. Panely dopĺňajú trojrozmerné artefakty, ktoré pred posledným reštaurovaním boli súčasťou morového stĺpa.

História Immaculaty siaha až do polovice 17. storočia, kedy spolu s postupujúcou protireformáciou a rekatolizáciou rástlo aj sebavedomie katolíckej cirkvi. Súčasťou týchto náboženských súbojov bola aj výstavba tzv. mariánskych stĺpov v centrách miest. V dôsledku pokračujúcich protihabsburských povstaní a neustálej zmeny dominantnej moci v meste, sa úsilie postaviť podobnú pamiatku v Košiciach zrealizovalo až po porážke povstania Františka II. Rákocziho. Barokový súbor súsošia mal silný protireformačný obsah, symbolicky zdôrazňujúci víťazstvo katolicizmu v Košiciach. Stal sa zároveň majestátnym znakom úcty a vďaky za pominutie hladu a morovej epidémie v rokoch 1709-1710. Súsošie dokladá súvislosti a vzťahy umenia dnešného východoslovenského regiónu s rakúskymi centrami v barokovom období.

Základný kameň mariánskeho stĺpa, ktorý dnes Košičania poznajú pod menom Immaculata, bol položený 6. októbra 1720 na mieste bývalého vojenského popraviska. Celý súbor bol posvätený 3. októbra 1723. Staviteľom bol cechový majster Tomáš Tornyossy, autorom sôch sa stal Šimon Grimming. Alegorické reliéfy sú dielom zlatníka Juraja Immerwohla. Zaujímavosťou je, že podľa údajov z r.1723 bol stĺp pôvodne zlátený a oblaky na ňom postriebrené.

Počas svojej existencie prešlo súsošie niekoľkými opravami (v 18.storočí boli 2 a v 19. storočí až 5). Prelomovým a historicky dôležitým medzníkom vo vývoji košickej Immaculaty sa stávajú roky 1908 - 1909, na začiatku ktorých Leopold Hild spracováva projekt pre jej celkovú obnovu. Rozširuje ohradu a prostredie okolo mariánskeho stĺpa proporčne zväčšuje. Mení umelecký charakter kovaných mreží, redukuje počet podstavcov a takisto s výmenou sôch mení aj ikonografiu ohrady. Architektúra mariánskeho stĺpa a sochárska výzdoba bola počas II. svetovej vojny vážne poškodená. Vedenie mesta sa preto v rokoch 1949-1951 rozhodlo realizovať reštaurátorský projekt, ktorého vedením poverilo Vojtecha Löfflera. V rokoch 1971-1972 sa Vojtech Löffler opätovne zúčastnil na realizácii reštaurátorských prác, v rámci ktorých korigoval vlastné technologické postupy s cieľom regenerovať jednotlivé prvky, konsolidovať stav kameňa s možnosťou predĺženia životnosti. Posledná komplexná obnova kamenného súsošia bola vykonaná v rokoch 1996-2000 spoločnosťou ESO, Cvacho & Kolnik a reštaurátormi vedenými  Akad. mal. Andrejom Kucom a Mgr. art. Ľubomírom Kucom.

Kamenné súsošie Immaculata reprezentuje jeden zo zaužívaných ikonografických typov zobrazenia Nepoškvrneného Počatia Panny Márie (Immaculata Conceptio – lat.), ktorý sa ustálil v stredoeurópskom sochárstve v 2. polovici 17. storočia a bežným sa stal v 18. storočí.

Socha Nepoškvrnenej Panny Márie prezentuje dogmu o Nepoškvrnenom počatí Matky Božej, uchránenej od následkov dedičného hriechu, od náklonnosti k hriechu a neviazanej žiadostivosti. Jej poloha na vrchole kamenného stĺpa, kde stojí na pozlátenej zemeguli a zošľapuje ľavou nohou mŕtve telo hada je symbolická - je alúziou na odsúdenie prvotného hriechu a prekonanie zla, je symbolom víťazstva nad morovou epidémiou. Stĺp dopĺňa 24 hlavičiek serafínov a 10 anjelov putti. Na podstavci pôvodný barokový súbor dopĺňajú sochy sv. Jozefa, sv. Ladislava a sv. Šebastiána. Na ohrade potom celý areál uzatvára 6 sôch svätých.