MENU
Výstava „100 rokov ZUZANY CHALUPOVEJ“ v Múzeu Vojtecha Löfflera v Košiciach je inštalovaná v spolupráci s Galériou insitného umenia v Kovačici a občianskym združením Regionálne centrum pre Západný Balkán pri príležitosti 100 rokov, ktoré uplynuli od narodenia insitnej maliarky Zuzany Chalupovej (1925—2001). Korene insitného umenia v Kovačici siahajú do 30. rokov 20. storočia. Miestni obyvatelia začali zachytávať každodenný život, tradície, folklór a prírodné motívy. Miestnym výtvarným jazykom dodnes vyjadrujú silný citový vzťah k rodisku. Tvorba kovačických maliarov je charakteristická žiarivými farbami, idealizovanými postavami a bohatými detailmi, ktoré vytvárajú jedinečnú atmosféru. Autori pracujú s kontextualitou reálií a spomienok na ne, aplikujúc plnú farebnú paletu. Využívajú prevažne olejové farby a uprednostňujú jasné odtiene. V kompozíciách plných spomienkového optimizmu zobrazujú svet svojho detstva osobitými insitnými výrazovými kategóriami. Práve tieto kategórie robia diela kovačických autorov výnimočnými v priestore svetového naivného umenia.
Výstava „100 rokov Zuzany Chalupovej“ je oslavou stého výročia narodenia jednej z popredných kovačických insitných umelkýň, ktorej dielo prekročilo európsky kultúrny okruh a stalo sa súčasťou svetového dedičstva UNESCO. Zároveň je príležitosťou predstaviť tvorbu zakladajúcej i súčasnej generácie kovačických výtvarných tvorcov. Z formálneho hľadiska predstavuje náročný kurátorský zámer.
Výstava je rozdelená do štyroch častí, ktoré vzájomne významovo i obsahovo korešpondujú. Kurátorským zámerom pri tvorbe scenára výstavy bolo doplniť diela insitných umelcov o zbierku keramiky Vojtecha Löfflera, a tým vytvoriť nielen jednoduché prepojenie času a deja, ale „in situ“ načrtnúť koncepciu protoobrazu ľudovej tvorivosti a remesla, umu a ľudskej práce, z ktorých výtvarné umenie kovačickej insity pramení.
Kovačická insita, ktorú prinášame košickému publiku výstavou „100 rokov ZUZANY CHALUPOVEJ“ v Múzeu Vojtecha Löfflera je svojou osobitosťou a kvalitou živým a ceneným prejavom slovenskej vojvodinskej kultúry vo svete.
Prvú časť výstavy „...ja som Zuzana Chalupová — to, čo maľujem, to som ja“, tvorí výber dvadsiatich diel Zuzany Chalupovej (1925—2001). Chalupová vo svojich figurálnych kompozíciách vytvára záznam žánrových scén každodenného dedinského života a práce. Výtvarný prejav autorky je výrazne detailný a naratívny. Jej plátna sú ako časové konzervy uchovávajúce magický pohľad dieťaťa, interpretujúci náročnú dennú rutinu prisťahovalcov v idealizujúcom kánone krásy, harmónie, čistoty a nevinnosti. Autorka pracuje s osobitou ikonografiou zobrazovania zvykov a detailne zaznamenaných predmetov materiálnej kultúry. Dielo Zuzany Chalupovej predstavujev celom svojom rozsahu vysoko humánny umelecký odkaz, ktorý sa prihovára dnešnému človeku svojou ľudskosťou, úprimnosťou, istotou a intenzitou zobrazenej výpovede.
Druhú časť výstavy „… stvoril som si len a len svoje nebo, ktoré som vyfarbil farbou slnečnice...“ predstavuje päť vybraných diel Martina Jonáša (1924—1996). Dielo autora charakterizuje kvalitná kresba, osobitý a ľahko rozpoznateľný výtvarný jazyk, ktorým kultovo zobrazoval prácu a život dolnozemských usadlíkov. Jeho osobité vizuálne výrazivo zobrazujúce figúry s ohromnými končatinami a nepomerne malými hlavami vytvorilo nezameniteľný vizuálny kánon. Hĺbka, detail, sila výpovede, humor i prijatie osudu si v jeho dielach podávajú ruky, vďaka čomu je jeho dielo unikátnym a silne vystupujúcim aj spomedzi kovačických insitných tvorcov. Plody a klasy kukurice, slnečnice, pšenice a tekvice vyjadrujú v jeho dielach nielen „farebný oheň“ — jeho osobný vzťah k pôde a úrode, ale preberajú na seba transcendentálne významy a symboliku. Jonášovo dielo je oceňované a priamo v Kovačici ho vyhľadávali významné osobnosti i zberatelia umenia z celého sveta.
Tretia časť výstavy „od prameňa ku koreňom“ je venovaná kurátorskému výberu 15 diel autorov zakladajúcej Kovačickej výtvarnej generácie: Jan Bačur, Mihal Bireš, Vladimír Boboš, Alžbeta Čižik, Jan Garaj, Pavel Hrk, Jan Husarik, Jan Kniazovic, Martin Paluška, Ondrej Pilh, Mihal Povolni, Jan Sokol, Jan Strakušek, Jan Venjarski a Ondrej Venjarski. Každý z autorov osobitým vizuálnym jazykom a emočne uchopenými výrazovými kategóriami reprezentuje svoje videnie sveta dolnozemských Slovákov a nám v otčine pripomínajú dôležitosť koreňov, z ktorých pochádzame.
Štvrtou časťou výstavy „od koreňov k vetvám“ prezentujeme tvorbu deväť súčasníkov, ktorí sú pokračovateľmi zakladateľskej generácie kovačických insitných umelcov: V dielach: Jána Glózika, Pavela Hajka, Nady Koreň, Anny Kotvášovej, Mariny Petrik, Pavela Povolného Juhása, Štefana Vargu, Zuzany Vereski a Jana Žolnaja poznávame posuny i spomienky na detstvo i súčasný život na Vojvodine očami súčasníkov… Nezodpovedaným otáznikom kunsthistorikov a teoretikov umenia nateraz ostáva, či sa kovačická insita posunie v čase k súčasným výtvarným tendenciám a bude k nám prehovárať aggiornamentovaným jazykom s osobitnými vizuálnymi vzorcami, alebo ostane konzervovaným časovým zámkom v dejinách výtvarného umenia.