Portrétista o ktorom sa málo vie....

Je možno zvláštne, ak návštevníkov našej komornej výstavy oslovíme letákom,
ktorého text je uvedený v záhlaví. Ale to, že niektorých súpútnikov, obyvateľov nášho
mesta nepoznáme, alebo len málo – je skutočne pravdou. A portrétista, maliar,
výtvarník menom Kiss Z. József sa v tomto prostredí pohyboval, tvoril, pracoval.
Rokom narodenia 1905 bol tým, ktorý sa aj osobne poznal s Vojtechom Lofflerom,
nakoniec to dokumentujú aj niektoré jeho práce. Svojimi prácami dokumentoval
významné osobnosti kultúrneho a spoločenského života v našom meste. Čo o ňom
vieme? Narodil sa v Jasove, ale cesty jeho osudu boli viac späté s Košicami – no
nielen s našim mestom. Tento akademický maliar študoval na budapeštianskej
Akadémii výtvarného umenia u profesorov Gyulu Rudnayho, Bertalana Karlovszkého
a Agostona Benghardta. Už v mladosti upozornil na seba skvelými portrétmi. Po
absolvovaní študijných pobytov v zahraničí si otvoril v Košiciach ateliér na Floriánskej
ulici. Prevažnú časť jeho prác tvorili figurálne kompozície a portréty známych
osobností. Vystavoval a dosiahol úspech aj na V. národnej výstave výtvarného
umenia v Budapešti. Niektoré z jeho diel budú môcť návštevníci uvidieť práve na tejto
komornej výstave. Základné informácie o ňom boli publikované v publikácii,
prezentujúcej sprievodcu Košicami v roku 1939, spolu s menami ako Halász-Hradil,
Loffler, Jakoby, Feld, Antonyi,Kieselbach,Bukovinsky, Jasszusch,Grotkovszky. Asi to
nebola náhoda. Aj v ďalšej publikácii,ktorá charakterizovala Abovsko-turniansku
župu, popri informáciach o hospodárstve, doprave, správe – bola časť o umení –
sochárstvo, maliarstvo, architektúra. A práve v tejto časti sa spomína tiež jeho meno.
Bol charakterizovaný ako jeden z tých, ktorí boli prínosom v oblasti tvorby portrétov
a ktorý znesie aj akademické hodnotenie tvorby, jeho celkovú pripravenosť
a technickú zdatnosť práve v tejto špecifickej tvorbe. Autor tejto časti knihy vychádzal
z hodnotenia najmladšej generácie, tvoriacej a pracujúcej v Košiciach v prvej tretine
20. storočia v Košiciach. Niektoré portréty osobností predstavíme samostatne,
niektoré nie – len vieme, že existujú, alebo existovali. A tu sme sa dostali k miestu,
kde je možné hľadať odpoveď na otázku, prečo o ňom vieme málo, alebo skôr: patrí
medzi zabudnutých.... Po skončení 2.svetovej vojny sa strácajú informácie o ňom,
resp. máme informáciu o tom, že odišiel do Ameriky, tam pôsobil, tvoril a tam aj
zomrel. Stále hľadáme a overujeme si informácie o jeho ďalšom živote, budeme
každému vďační za akúkoľvek stopu, ale aj za informáciu o jeho prípadných iných
portrétoch z košického prostredia. Starý otec autora týchto slov, bol v dlhoročnom
priateľstve s ním, preto aj štyri tu predstavené obrazy pochádzajú z rodinnej zbierky.
Je takmer vylúčené, aby sa ešte niekde niečo z jeho tvorby nezachovalo – len o tom
nevieme. Alebo tá skutočnosť, že o ňom nevieme nič, texty o ňom sa strácajú, súvisí
s jeho tvorbou? Okrem iných portrétoval aj Dr.E.Beneša, ale aj Mikuláš Horthyho.
Nechajme otázku nezodpovedanú. Ale hľadajme stopy jeho tvorby, jeho života, aby
sa na neho nezabudlo.

Ľudovít Korotnoky, kurátor výstavy