Kiss Z. József

Portrétista o ktorom sa málo vie.... /Zabudnutí, alebo neznámi Košičania....?/

Je možno zvláštne, ak návštevníkov našej komornej výstavy oslovíme
letákom, ktorého text je uvedený v záhlaví. Ale to, že niektorých súpútnikov,
obyvateľov nášho mesta nepoznáme, alebo len málo – je skutočne pravdou.
A portrétista, maliar, výtvarník menom Kiss Z. József sa v tomto prostredí pohyboval,
tvoril, pracoval. Rokom narodenia 1905 bol tým, ktorý sa aj osobne poznal s
Vojtechom Löfflerom, nakoniec to dokumentujú aj niektoré jeho práce. Svojimi
prácami dokumentoval významné osobnosti kultúrneho a spoločenského života
v našom meste.

Čo o ňom vieme? Narodil sa v Jasove, ale cesty jeho osudu boli viac späté
s Košicami – no nielen s našim mestom. Tento akademický maliar študoval na
budapeštianskej Akadémii výtvarného umenia u profesorov Gyulu Rudnayho,
Bertalana Karlovszkého a Ágostona Benghardta. Už v mladosti upozornil na seba
skvelými portrétmi. Po absolvovaní študijných pobytov v zahraničí si otvoril
v Košiciach ateliér na Floriánskej ulici. Prevažnú časť jeho prác tvorili figurálne
kompozície a portréty známych osobností. Vystavoval a dosiahol úspech aj na V.
národnej výstave výtvarného umenia v Budapešti. Niektoré z jeho diel budú môcť
návštevníci uvidieť práve na tejto komornej výstave.

Základné informácie o ňom boli publikované v publikácii, prezentujúcej
sprievodcu Košicami v roku 1939, spolu s menami ako Halász-Hradil, Löffler, Jakoby,
Feld, Antonyi, Kieselbach, Bukovinský, Jasusch, Grotkovský. Asi to nebola náhoda.
Aj v ďalšej publikácii, ktorá charakterizovala Abovsko-turniansku župu, popri
informáciách o hospodárstve, doprave, správe – bola časť o umení – sochárstvo,
maliarstvo, architektúra. A práve v tejto časti sa spomína tiež jeho meno. Bol
charakterizovaný ako jeden z tých, ktorí boli prínosom v oblasti tvorby portrétov
a ktorý znesie aj akademické hodnotenie tvorby, jeho celkovú pripravenosť
a technickú zdatnosť práve v tejto špecifickej tvorbe. Autor tejto časti knihy vychádzal
z hodnotenia najmladšej generácie, tvoriacej a pracujúcej v Košiciach v prvej tretine
20. storočia v Košiciach. Niektoré portréty osobností predstavíme samostatne,
niektoré nie – len vieme, že existujú, alebo existovali. A tu sme sa dostali k miestu,
kde je možné hľadať odpoveď na otázku, prečo o ňom vieme málo, alebo skôr: patrí
medzi zabudnutých....

Po skončení 2.svetovej vojny sa strácajú informácie o ňom, resp. máme
informáciu o tom, že odišiel do Ameriky, tam pôsobil, tvoril a tam aj zomrel. Stále
hľadáme a overujeme si informácie o jeho ďalšom živote, budeme každému vďační
za akúkoľvek stopu, ale aj za informáciu o jeho prípadných iných portrétoch
z košického prostredia. Starý otec autora týchto slov, bol v dlhoročnom priateľstve
s ním, preto aj štyri tu predstavené obrazy pochádzajú z rodinnej zbierky. Je takmer
vylúčené, aby sa ešte niekde niečo z jeho tvorby nezachovalo – len o tom nevieme.
Alebo tá skutočnosť, že o ňom nevieme nič, texty o ňom sa strácajú, súvisí s jeho tvorbou?
Okrem iných portrétoval aj Dr. E.Beneša, ale aj Miklósa Horthyho. Nechajme otázku
nezodpovedanú. Ale hľadajme stopy jeho tvorby, jeho života, aby sa na neho nezabudlo.

/Ľudovít Korotnoky/