MENU
Výstava grafického dizajnéra a oceňovaného módneho fotografa Pavla Surového vychádza z bohatstva ľudového odevu na Balkáne. Jeho práca je špecifickou re-interpretáciou ľudových krojov, ako nehmotného kultúrneho dedičstva. Autor komponuje tradičné prvky, zobrazuje ich v originálnej perspektíve a špecifickým spôsobom dopĺňa tradičné, estetické modely. Zameraním autora je spojenie tradície a duchovna. Výstava Trón predstavuje originálny a autentický pohľad autora – osobnú etnografickú sondu do balkánskeho ľudového odevu.
Trón bol vždy symbolom moci. Názov výstavy odráža etnografickú skutočnosť, že archaické ľudové kroje v histórii čerpali inšpiráciu z kráľovských a šľachtických dvorov, a na druhej strane v regionálnej rôznorodosti odrážali korene a charakter kraja kde vznikali. Tak ako to vidíme pri bohato zdobených svadobných partách na hlavách žien, ktoré sú interpretáciou kráľovskej koruny. Vo fotografiách Pavela Surového sa do popredia dostáva ženská krása a túžba ženy byť krásnou - teda kráľovnou na pomyselnom Tróne.
V umeleckom prístupe autora vnímame ženskú krásu ako nadčasovú estetickú kategóriu. Odhaľovaním mystiky ľudových krojov, tradovaných povier a mýtov rôznych epoch, sa k publiku prihovára klasický archetyp Afroditinej krásy aggiornametovaný prostredníctvom výrazových kategórií autorovej tvorby do súčasnej estetiky. Autor tak vytvára súčasnú ETNO-ART koncepciu, kde akcentuje svoj osobitý prístup k tradičnému – zdedenému. Prostredníctvom alegórie spája minulosť, prítomnosť a budúcnosť. Práca autora je anticipáciou, hľadaním a nachádzaním ideálu krásy, duchovna a inšpirácie.
Anticipáciou sna, nedosiahnuteľnej večnosti, výrazom, ktorý mení pohľad na ženu, náboženstvo, dejiny a tradíciu a napokon je experimentom i filozofickou hrou, ktorá provokuje a mení zabehnuté dogmy a vzorce správania. Autor ženám vedome pridáva symboly i zbrane a vytvára z nich súčasný predobraz modernej ženy od eschatologickej bojovníčky, až po strážneho anjela. Ženu predstavuje v systéme osobitých symbolov ako nositeľku sily, moci i ako modernú ochrankyňu v historicky dekronovaných odevoch.
Ženská krása u neho nenesie prvky prvoplánového odhaľovania. Naopak ženu zahaľuje, lebo v jeho koncepte prvotná krása a tým aj ženská krása, podlieha skrývaniu. Túto tajomnosť vidíme zvlášť v ľudovom odeve, ktorý pod množstvom spodníc, čipiek, stúh, mašličiek a výšiviek ukrýva nedosiahnuteľný ideál krásy. Ľudový odev tak na jednej strane predstavuje svetskú túžbou po kráse, nesenú symbolicky dukátmi, perlami a korunami, na druhej strane, ten istý odev symbolizuje striedmosť, tradíciu, duchovnosť, relígiu až eschatológiu.
Výstava Trón Pavela Surového akcentuje ženskú krásu tušenú v tradičných odevných súčastiach krojov s nadčasovou kresťanskou a antickou symbolikou, premietajúcu sa v súčasnej umeleckej fotografii, ktorá nám dáva tušiť nečakané a čakať netušené.
Výstava „Trón“, ktorej slovenskú premiéru sprístupňujeme v Múzeu Vojtecha Löfflera v Košiciach, mala svetovú premiéru v Paríži, bola inštalovaná v Maribore v Slovinsku, v Budapešti v Maďarsku, v Uherskom Hradišti v Galérii Joža Uprky v Českej Republike, v Múzeu Republiky Srbskej v Baňa Lúke a niekoľko krát v hlavnom meste Srbska v Belehrade.